Životopis Martina Kukučína

Martin Kukučín, občianskym menom Matej Bencúr, sa narodil 17. mája 1860 v dolnooravskej Jasenovej. Pochádzal z rodiny roľníkov, tzv. šoltýsov. Odmalička bol úzko spätý s prírodou, hlavne oravskou, s dedinou a so životom obyčajných ľudí. Miloval prostredie, v ktorom vyrastal a úprimná láska k tejto neoddeliteľnej súčasti jeho života ho v spomienkach sprevádzala celý život.
Ako sedemročný začal chodiť do školy v rodisku a v rokoch 1871-1874 študoval na slovenskom gymnáziu v Revúcej. Jeho vzdelávanie pokračovalo na gymnáziu v Martine a po jeho zatvorení roku 1875 si Martin Kukučín dokončil štvrtú triedu na gymnáziu v Banskej Bystrici. V tom istom roku prešiel na učiteľský ústav v Kláštore pod Znievom a po dokončení štúdií nastúpil roku 1878 na učiteľské miesto v Jasenovej. Jeho obrovský záujem študovať a vzdelávať sa však neskončil a v školskom roku 1884/85 si dokončil ôsmu triedu gymnázia v Šoprone s maturitou, aby sa mohol ihneď zapísať na lekársku fakultu v Prahe. 25. júla 1893 bol promovaný na doktora medicíny.
Jeho lekárska kariéra začala v Dalmácii na ostrove Brač, kde sa v obci Selca uchádzal o miesto obecného lekára. 23. októbra 1904 sa oženil s dcérou svojho priateľa a priaznivca, s Pericou Didolićovou a spoločne odišli do Južnej Ameriky. Sťahovali sa z Buenos Aires do Santiaga a nakoniec sa usadili v Chile v meste Punta Arenas medzi juhoslovanskými vysťahovalcami.
Po vzniku Československej republiky sa Martin Kukučín pokúšal vrátiť, no pre hospodársku krízu v Chile, ktorá mu znemožňovala usporiadať si majetkové záležitosti, svoj odchod odložil. Až v lete 1922 sa aj s manželkou vydal na cestu do vlasti. Striedavo býval v chorvátskych kúpeľných mestách a na Slovensku. V novembri 1925 naposledy odcestoval do Chile, aby si vysporiadal svoje majetkové veci. Vrátil sa na jar 1926 a s chorou manželkou sa usadil v chorvátskych kúpeľoch Lipik. Po roku prišiel na dlhšiu návštevu Slovenska a roku 1928 ochorel na zápal pľúc a bol prevezený do nemocnice v Pakraci pri Lipiku, kde 21. mája 1928 zomrel.
Pochovali ho na záhrebskom cintoríne Mirogoj, odkiaľ boli jeho telesné pozostatky prevezené do Martina a 29. októbra 1928 uložené na Národnom cintoríne.