Prvá vlna slovenského realizmu (1880-1900)

     Nástup realizmu v slovenskej literatúre sa datuje od osemdesiatych rokov 19. storočia. V tom čase vstupujú do slovenskej literatúry Svetozár Hurban – Vajanský,    Pavol Országh – Hviezdoslav, Terézia Vansová, Martin Kukučín, Elena Maróthy – Šoltesový a ďalší. Priniesli viditeľné zmeny nielen v ideovo – tematickom smerovaní literatúry, ale aj v literárnej estetike, v estetickej stránke literárneho diela.      V poézii realizmu presadil nový, sylabotonický veršový systém a širšiu škálu veršových foriem i básnických výrazových prostriedkov. Poézia sa takto priblížila k ,,vysokému‘‘ básnickému štýlu, nie však na úkor jej zrozumiteľnosti ani exkluzívnosti, výnimočnosti. Pestujú sa lyricko – epické skladby, mnohotvárne formy lyrických básní i cyklov.      Zmenil sa aj umelecký štýl prózy. Spôsob myslenia dedinského človeka sa premieta aj do umeleckého jazyka. Prevažne má charakter ľudového hovorového jazyka, poznačeného štylistickými osobnosťami toho- ktorého autora. Ovplyvňuje to spôsob tvorby spisovateľa, ktorý sa postupne odpútava od kompozično-štylistickej šablóny romantickej prózy. Prozaická tvorba sa svojím rozsahom vyrovnáva poézii, dokonca ju predstihuje. Zo žánrového hľadiska prevláda krátky útvar: kresba, črta, poviedka, objavujú sa novely a prvé rozsiahle románové skladby zo spoločenského života. Za vrchol tvorivého úsilia sa považuje román.      Umelecky najmenej rozvinutým druhom je dráma. Najvýznamnejším dramatickým dielom  generácie prvého obdobia realizmu sa stáva Hviezdoslavova tragédia Herodes a Herodias. Pre svoju umeleckú náročnosť presiahla inscenačné možnosti súdobého slovenského divadla.      V 60. a 70. rokoch sa stáva kultúrnym centrom Martin, chudobné mestečko s malým počtom obyvateľov. Vychádzali tu časopisy ako Orol, neskôr Slovenské pohľady, národne noviny, Priateľ ľudu a Černokňažník. Žilo tu veľa národných dejateľov ako K. Kuzmány, V.Pauliny-Tóth, S.H.Vajanský, J.Škultéty, E.M.Šoltésová a i. Vznikla tu kníhtlačiareň, neskôr Kníhkupecko-nakladateľský spolok, Muzeálna slovenská spoločnosť atď. V Martine mal sídlo aj ženský spolok Živena, ktorého členky sa každoročne schádzali na tzv. augustové dni ktoré sa uskutočňovali pri príležitosti valných zhromaždení Matice slovenskej začiatkom augusta a stávali sa prehliadkou kultúrnej a osvetovej aktivity Slovákov predovšetkým vo vzťahu k ľudovej tvorbe. Martin bol strediskom ochotníckeho divadelníctva. Martinské vydavateľské a kultúrne centrum zohrávalo významnú úlohu aj pri postupnom formovaní slovenského spisovného jazyka.      Literárny a kultúrny život, organizovaný a odohrávajúci sa predovšetkým na pôde ,,martinského centra‘‘, sa nemohol rozvíjať bez literárnokritického a literárnohistorického prehodnocovania romantickej ,,národnoobrannej‘‘ literárnej koncepcie ani bez následného vymedzovania realistickej línie literárnej tvorby. Prínosné bolo dielo Jaroslava Vlčka Literatura na Slovensku, její vznik, rozvoj,  význam a úspěchy. Hoci sa Vajanský a Škultéty snažili zmierniť bezprostrednosť jeho kritiky slovenskej romantickej tradície, ich spoločenský návrh na novú ideovo-estetickú koncepciu slovenskej literatúry bral na vedomie nové požiadavky na jej tvar i funkciu. Stalo sa tak najmä v Kritických listoch, uverejnených v časopise Orol roku 1880, kde si formou fingovanej literárnej korešpondencie vymieňajú názory na aktuálne problémy poézie i prózy a kde sa formulujú aj všeobecný umelecký program, podľa nich záväzný pre slovenskú literatúru.      V posledných troch desaťročiach (1870-1900) zaznamenávame v literatúre zásadnú prestavbu umeleckého kánonu, premenu umeleckých postupov i estetických ideálov. A to bol dôležitý vklad do druhej vlny slovenského literárneho realizmu a slovenskej literárnej moderny (1900-1918).