Problémy v diele

Realistickí autori v svojich dielach opisujú život obyčajných ľudí aj vyšších vrstiev, príbehy ich lásky a nástrahy s tým spojené. Martin Kukučín síce píše z prostredia ostrova Brač a jeho hlavné postavy sú Chorváti, ale nepriamo opisuje Slovákov a ich život.
Láska
Láska je problémom okolo ktorého sa sústreďuje celá dejová línia diela Dom v stráni. Ako vo väčšine realistických diel, aj tu ide hlavne o lásku ľudí z rozdielnych spoločenských vrstiev, šorov a težakov.
Celý začiatok tohto problému sa udial na panskej zábave, kde sa Nikola bezhlavo zamiluje do Katice, je unesený jej nevýslovnom krásou, vôbec mu nevadí fakt, že Katica pochádza z inej spoločenskej vrstvy. V objatí Katice si nechce pripustiť, že to čo k nej cíti nie je láska k nej ako osobnosti ale len  k nej ako osobe, k jej láske. Katica je naopak veľmi rada, že sa o ňu zaujíma. Aj keď Niko vidí to pohoršenie ľudí, ktoré spôsobil, Katicu chce mať za ženu za každú cenu. Ich situáciu vôbec nevidí realisticky ale romanticky, svojím konaním sa znižuje na vrstvu sedliakov.
Katica vníma tento problém z úplne opačného uhla. Je unesená Nikovou priazňou nie z dôvodu jeho krásy, ale kvôli jeho majetku a postaveniu. Nika nevníma ako muža svojich snov, ale ako muža vďaka ktorému by sa dal dosiahnuť majetok. To že k nemu cíti „lásku“ si navráva  až keď jej napadnú všetky výhody spojené so životom s ním. Myslí si, že on je ten, kto ju môže vytrhnúť z podľa nej špinavého sveta v ktorom žije.
Aj Niko si uvedomuje, že nemá rád jej vnútro ale jej zovňajšok. Sám pochopil, že o pár rokov bude vyzerať ako jej matka teraz.
,,Oh, krv sa nezatají nikdy – darmo je to – ver nikdy!” /28
Keď si konečne uvedomí všetky rizika lásky ku Katici, radšej sa rozhodne pre život s Doricou, ktorá má všetko čo má mať žena pána mesta, to je výchovu, zvyklosti a hlavne rod zemianky. Nakoniec teda znova vyhráva rozum, ktorý prevládne cit.
Katica je z výsledku jej obrovskej snahy veľmi sklamaná. Jej sny o skvelej budúcnosti zmizli a jej túžby nezostanú už nikdy ukojené. Cíti sa podvedená, oklamaná, zničená a poškvrnená. Veľmi sa na Nika hnevá, doslova ho znenávidí. Mate ovplyvní jej zatrpknuté city a Katica sa rozhodne pre Paška. Možno to spraví len z dôvodu, aby jej otec mohol spokojne umrieť, ale možno aj z lásky. Týmto pôsobí situácia neuzatvorená a čitateľ sa môže len domnievať, aký koniec to vlastne celé nabralo. V každom prípade je koniec šťastný aj napriek Mateho smrti a každý sa vracia do spoločenskej vrstvy, kde sú si seberovný. Láska je teda v diele Jablkom sváru, no zároveň aj Ariadninou niťou.
Nástup novej spoločenskej vrstvy
V Dome v stráni sa nám predstavujú tri vrstvy, dve majoritne, ide o šorov a težakov, a jedna menšinovo. Tou vrstvou sú práve vznikajúci kapitalisti alebo veľkopodnikatelia. Majú zemanský pôvod aj  vystupujú ako sedliaci. Väčšinou ide o ľudí bohatých, ktorí chcú byť ešte bohatší. Ich životnou filozofiou nie je priviesť národ k blahu, ale k blahu a majetku priviesť samých seba. Predstaviteľom tejto vrstvy je Zandome. Zandome sa sem môže zaradiť pre jeho snahu byť najbohatším v kraji. Keďže vlastní veľké množstvo viníc, svoje víno chce vyvážať do sveta pod jeho značkou, aby všetci vedeli, že ide o jeho odrodu a nikto sa na jeho kvalite nemohol priživovať. Jednoducho Zandomeho cieľom je len sláva, vlastný úspech a vrchol celého rebríčka úspechu.            ,,Nasleduje otázka: prečo by ja sám nemohol predať moje víno? Prečo by malo zahynúť anonymne, alebo pod cudzím menom, keď môže obveseliť ducha niekde v Pešti alebo vo Viedni pod menom napríklad Caretty.” /29
Pre slovenský ľud, ktorý v diele upadá je akousi iskričkou nádeje, že ak človek naozaj drie na svojich obchodoch, môže na nich zarobiť.
Úpadok patriarchálneho typu rodiny
Mate je príkladom patriarchálneho vodcu rodiny, ktorý je síce uznávaný, pre jeho múdrosť a schopnosť rozhodovať, ale proti jeho rozhodnutiam sa nikto ani len neopováži odvolávať alebo niečo namietať. Mate sa vždy veľmi rozčúli, keď vidí, že niekto spochybňuje jeho záver.
S Mateho smrťou upadá či dokonca úplne zaniká vrstva patriarchov.
,, Dobrí nám umierajú. Tej povahy ľudia idú pomaly vyhynúť medzi našimi težakmi. Taký skvelý vzor a , môže sa povedať, bez nasledovníkov. Neraz sa pýtam, kam nás to dovedie, čo nás ešte čaká, keď takíto hynú a medzera za nimi ostáva prázdna? A bojím sa, bojím, že nás nič dobre nečaká. V mladej vrstve nieto lásky ani oddanosti k hospodárom, ako bývalo pri starých. Vo všetkom sa ukazuje pokrok, i v módach, i v obrábaní poľa – no v tejto hlavnej veci pokroku nieto a preto, verte mi, nieto ani blahobytu. Skôr ho je menej, než ho bývalo v staré, jednoduché časy. Nuž veru neviem, kam nás to povedie, kmeťov i hospodárov, všetkých vospolok, tento dnešný moderný prúd, k dobrému sotva.“ /30
Autor toto nevníma ako stratu, ale pokrok, pretože vie, že pokrok nemôže napredovať bez toho, aby dal do úzadia tradície a zvyklosti, čo Mate ako predstaviteľ patriarchálnej rodiny nedokázal.
Statkári vs. Sedliaci
Základným faktom, ktorý spôsobuje všetky problémy je ich rozdielny spôsob života a ich odlišné ciele.
Sedliaci je skupina obyvateľstva, ktorá pracuje na svojich políčkach, obrába ich, prakticky žije z toho, čo si vypestuje alebo z toho, čo si za vypestované kúpi. Sú spokojní s tým, čo majú, nikdy by ich nenapadlo obohatiť sa na úkor niekoho iného. Väčšinou svoj sedliacky spôsob života majú radi a nevymenili by o za iný. Ani Mate a jeho rodina, až na Katicu, nie je výnimkou.
,,Oj, i náš život, ťažký a lopotný, má svoje krásy a radosti: len ich vedieť užívať. My, težaci, prvý sme stav na svete – nezávisíme od nikoho, iba od boha, ktorý dáva slnce a rosu na naše zeme a vyvádza z nich ovocie.” /31
Ich presným opakom sú zemania, ktorí nežijú zo svojej práce, ale naopak, z práce iných, poddaných. Ich úlohou je vládnuť nad nimi.
„Jeden sa narodil rozkazovať a druhý slúchať.” /32            Vždy sa obracajú len na tú stranu, kde vonia zisk a možné zbohatnutie. Jediný životný cieľ, ktorý chcú dosiahnuť je bohatstvo, moc, sláva, dobré meno. Nestačí im to, čo majú, ale neustále sa snažia byť lepší ako ktokoľvek iný. Vyššie spoločenské vrstvy sedliakov neznášajú. Považujú ich za úbohú spodinu, za zbytočných a bezvýznamných, za žobrákov a chudobu, ktorá sa „rýpe v špinavej zemi”, aby vôbec prežila. Posudzujú ľudí okolo seba len podľa majetku a postavenia, lebo to sa im zdá byť najdôležitejšia a najhodnotnejšia cnosť človeka. Neznesú prítomnosť sedliakov, hnusí sa im ich výchova, ich vystupovanie sa im zdá vulgárne a nemiestne v slušných panských kruhoch.
Dámy zanemeli ustrnutím. Nevedia, koho obdivovať väčšmi: či Nikovu bezohľadnosť, s ktorou sa má okolo Katice, ani čo by bola roveň našim slečinkám, a či chabosť ostatných mladých ľudí, čo sa neopovážia ani slova nadhodiť. Šora Adrijana v ostatný okamih odoprela Zandomemu štvorylku: „Odpusťte, ale s težačkami ja tancovať nebudem.” /33
Sedliaci sa takisto „nemusia“ so zemanmi. Nepáči sa im ich spôsob života, to že ich sférach vládnu len peniaze a postavenie, ale hlavne sa priečia proti robeniu si posmechu z chudobných. Sedliaci sú v diele vyobrazení ako ľud, ktorí si ešte vedia vážiť pravé hodnoty života a lásky, narozdiel od zemanov, ktorých krédom je okrem získania moci a financií aj získanie si každého dievčaťa po ktorom zatúžia. Dokonca Mate, ktorý je k zemanom veľmi slušný sa opovážil lamentovať nad spôsobom ich života.
Na oboch stranách majú veľkú moc predsudky. Sedliaci sa držia svojich starých zásad a statkári si stoja za názorom, že sedliaci k nim nepatria a ani nikdy nebudú.            ,,Ty povieš – predsudky. A darmo je – v nich sme sa rodili, v nich odrástli, v nich ostareli: ťažko nám sa búriť a dvíhať proti nim.” /34
            Na prvý pohľad sa zdá, že zeman a sedliak spolu nikdy nemôže prežiť a mať sa v úcte.
Ale autor chce tieto dve vrstvy zblížiť práve vzťahom medzi Katicou a Nikom. Dáva im nádeje hlavne preto, lebo si myslí, že ak aj ostatní zemania uvidia, že Nikov život s sedliačkou je možný, prestanú mať predsudky voči sedliakom, dokonca si ich začnú vážiť ako rovnocenných. Koniec ich vzťahu prináša do problematiky svetlo, to znamená, jasne dáva najavo, že tieto dve diametrálne odlišné vrstvy nie sú schopné žiť spolu.