Formálny rozbor

Kompozícia
Dom v stráni je prvým románom Martina Kukučína. Vznikol v rokoch 1901-1092. Vychádzal na šestnásť pokračovaní v Slovenských pohľadoch roku 1903 a 1904.
Takže je to spoločenský román zachytávajúci tri spoločenské vrstvy – sedliaci (težaci), zemania (statkári) a veľkopodnikatelia. Skladá sa z dvoch častí – 1.časť z roku 1903 a 2.časť z roku 1904. Dielo sa delí na osemnásť kapitol, ktoré sú pomenované podľa hlavnej tematickej zložky obsiahnutej v kapitole. Román je kvalitne prepracované dielo. Autor sa po svojej prevažne poviedkovej tvorbe rozhodol práve pre román z dôvodu, že mu poskytuje širší záber deja. Rozsiahla epická šírka teda umožnila autorovi zobraziť pomerne veľké množstvo postáv, ich minulosť, mohol podrobne rozobrať dej, vyobraziť okolnosti deja ako napríklad hody v meste, mal oveľa viac priestoru pre opisy prírody. rozmerná románová forma mu teda poskytla do deja zakomponovať mnoho prvkov, na ktoré by v poviedke nemal dosť priestoru. Do deja vmestil aj retrospektívne rozprávanie o mladosti Mateho Beraca alebo o živote Luku Dubčića, ktorý už vlastne do príbehu nezasahuje. Práve toto retrospektívne rozprávanie uvádzalo čitateľa do deja, a tak mu poskytovalo lepšiu a hlbšiu znalosť okolností, prostredia. Do značnej miery sa aj vyskytujú žánrové obrázky napríklad z hodov (fiery).
Pásmo rozprávača sa prelína s pásmom postáv. V pásme rozprávača sú obsiahnuté pomerne rozsiahle opisy minulosti, prírody, práce, zvykov, módy. Najväčšia pozornosť je venovaná opisom prírody, v ktorých jasne cítiť autorovu lásku k prostrediu, kde žil. Opisuje more, chorvátske polia a vinice, zameriava sa na cudzokrajné rastliny ako olivovníky a iné, približuje spôsob života Chorvátov, ich každodennú prácu, zvyky a obyčaje, zábavy, stolovanie, zriadenie domácností. Pásma postáv sú plné monológov a dialógov. Monológy prevládajú nad dialógmi. Cez monológy je vyjadrená vnútorná charakteristika postáv. Keďže sú veľmi časté, umožňujú hlboký prienik do psychiky postáv, do ich zmýšľania a je veľmi jednoduché rozanalyzovať ich city, vlastnosti a myšlienky. Prostredníctvom postáv sú zobrazené aj hlavné problémy diela, pre novú myšlienku a vlastnosť si autor vytvára novú postavu.            Hlavná dejová línia je zreteľná a jasná, priamočiara a dynamická. Dej prebieha v etapách:
1.      Začiatky romantického vzťahu a Katicin pocit víťazstva.
2.      Zmena Katicinho vnímania sveta, výhľady do budúcnosti.
3.      Ochladenie vzťahu, Katica si všíma Nikove odbočovanie od vzťahu.
4.      Rozpad vzťahu, návrat do vlastnej spoločenskej vrstvy, Katicina nenávisť.
5.      Zmierenie, smrť Mateho.
Dojem odbočenia a epizód tvoria výjavy z minulosti postáv, dialógy o politike, či opisy prírody.
Štýl
Dielo pôsobí jasným dojmom, že autor sa snažil čitateľovi čo najbližšie priblížiť dej, psychiku postáv či prostredie. O to sa napokon snažil v každom svojom diele. Cez rozprávača často cítiť vlastné myšlienky autora. Úvahy, ktorých je v diele početnejšie množstvo sú vyjadrením autorových pocitov. Aj cez určité výroky postáv jasne vidieť jeho túžbu po domove, jeho pohľad na svet, život a vtedajšie časy. I keď má román chorvátske zázemie, nájdu sa v ňom slovenské príslovia a porekadlá, ktoré fabulu oživujú a vnášajú jej charakteristický Kukučínovský štýl, ktorého záujmom je literatúru čo najviac priblížiť širokému záberu ľudstva. Menej sa vyskytujú jazykové prostriedky. Z nich ale najčastejšie nájdeme epiteton – …trpké, žeravé slzy. /35, personifikáciu – …hnev, ktorý jej zafarbil líca… /36, prirovnanie – …pozrela naň skoro nežne sťa na dieťa. /37, metaforu – …mesiac lial na nich svoje krotké svetlo… /38, používa aj skracovanie slov pomocou apostrofu – …ver`… /39… V priamej reči, ale aj v prejave rozprávača sa vyskytujú nedokončené výpovede ukončené tromi bodkami – ,,Čiže sa Anzula zadiví…” /40, ale aj výpovede, ktoré nasledujú za pomlčkou a dvojbodkou – ,,Ah – čo!” /41, ,,Zachovaj si, žena: v oberačku sa obrodzuje… /42. Chorvátske výrazy a mená neposlovenčil, ale zachoval ich skloňovanie podľa chorvátskej gramatiky.
Jazyk            Román je napísaný zrozumiteľným slovenským jazykom. Keďže vznikol v chorvátskom prostredí, autor bol pri jeho tvorení ovplyvňovaný rečou Chorvátov – ,,Oca, i Sina, i Duha svetoga. Amen!” /43
V diele sa často vyskytujú chorvátske frázy, ale aj výrazy iných jazykov ako napríklad latinčiny, taliančiny, francúzštiny – …intermezzo… /44,,Sempre questa brutta politica!” /91, ,,Ite – missa est – a!” /45
Aj mená postáv sú chorvátske: Mate, Jera, Anzula… Autor však tieto frázy používal kvôli tomu, že neodkladne patrili k postavám. Niektoré slová dokonca sám čitateľovi vysvetlil prostredníctvom výkladu alebo poznámky v zátvorke. Jazyk, ktorý je použitý v románe Dom v stráni je zdokonaleným Kukučínovým rodným jazykom s dolnooravským zázemím. Ľahko sa číta, lebo práve svojou rečou je priblížený každej úrovni čitateľa a každej vrstve. To bolo nakoniec aj Kukučínovým cieľom – priblížiť literatúru každej vrstve.