Charakteristika postáv

Nikola Dubčić
Niko je pekný mladík s iskrou v očiach, ktorá dodáva jeho tvári hrdý, ale čestný vzhľad. Ľudia si ho tak ako jeho matku Anzulu veľmi vážia a nie jednému dievčaťu za ním tlčie srdce.
       „Veď sa on pohybuje tu ako nejaký vládca medzi poddanými: sťa by všetko malo jeho poslúchať. A skutočne, kam sa obráti jeho jasná, výrazná tvár, všade sa stretá s akýmsi obdivom a či pokorou. Srdcia dievčat, vidno, letia mu oproti v túžbe, očakávaní. Ale on zaobchodí so všetkými jednako, jednako familiárne, nevyznačujúc ani jednej. Hlava mu sedí hrdo na mocných pleciach, ale oči sa usmievajú vľúdne a akosi úprimne.“ /1
Mladý šor, po smrti otca je vychovávaný len matkou, dostáva sa mu len tej najlepšej výchovy. Jeho mama má už preňho vyhliadnutú nevestu, krásnu Doricu , ktorú poslala od mala do kláštora, do ktorého chodila aj ona, aby ju tam naučili len tie najlepšie zvyklosti. Niko je s ňou veľmi dobrý priateľ, ale nikdy k nej necítil viac než kamarátstvo. Naopak má znaky roztopašného mladíka, svoje dievčatá strieda dosť často, lenže stretnutie s Katicou ho zmení a prvý krát sa naozaj zamiluje tak, že nemyslí na inú. Mnoho ľudí z jeho okolia tomu neverí, myslí si, že ide len o ďalšiu jeho zábavku.
,,Viete, aký je Niko. Bez výberu. Všetko mu je dobré.” /2
Niko si z rozdielnych vrstiev pôvodu nič nerobí, zjavný je aj jeho vzťah k sedliakom, pretože aj jeho otec bol kedysi sedliak a svojou usilovnosťou a sobášom sa prepracoval na šora.
„Nie, on patrí k nim – svojím vkusom, svojou minulosťou…Či by bolo krásne tu vôbec ostať, tu žiť, trápiť sa, pracovať – zabudnutý od celého sveta!“  /3             O veľkosti ich lásky svedčí aj fakt, že práve Katica bola prvá žena, ktorú sa Niko rozhodol predstaviť svojej mame. Myslí si, že ju pozná dokonale, ale v prakticky je len ohúrený jej krásou. Úlohu jej snúbenca si plní dokonale, ukazuje sa s ňou na verejnosti, na každej akcií sa spolu predvádzajú. Nikovi poddaní mu prajú, ale sami sa obávajú, či to z Katicinej strany nie je len čistá vypočítavosť.            Keďže odmalička vyrastal aj medzi težakmi, má k nim blízko, má snahu riešiť ich problémy. Myslí si, že práve sobášom s Katicou sa k nim ešte viac priblíži. Chce ich podporovať a zlepšovať ich život.            ,,Ja som prvý statkár v meste, boháč- moja je povinnosť pomáhať ľudu, dvíhať ho mravne i hmotne. Vidíš teda, jedna z jeho dcér ľudu bude mi mostom, ktorý ma dovedie k srdcu ľudu…“ /4
            Jeho najlepší priateľ Zandome ho stále chce odhovoriť od sobáša, snaží sa mu otvoriť oči. Niko jeho rady zo začiatku neberie vážne, ale postupne si začína všímať škodoradosť a pretvárku zo strany težakov. Keď sa dozvie o Katicinom sľube, ktorý dala Paškovi pred službou, pochybuje už aj o nej a jej citmi.            Keď sa Dorica vráti z kláštora pozrieť jej otca, ktorý leží na smrteľnej posteli, Niko si pomaly uvedomuje, že Doricu prestáva vnímať ako kamarátku, ale ako objekt jeho túžby, pomaly sa do nej zamiluje. Vracajú sa mu jeho spomienky na detstvo, jej krásu, vznešenosť, nežnosť,…
„Prebehli mu hlavou rozpomienky na detstvo i na pozdejšie časy, a tie všetky súvisia s rozpomienkou na ňu, na jeho malú priateľku, ktorú on štítil, bránil, ktorú na chvíľku bol zabudol a ktorú, hľa, teraz obdivuje a vrúcne, nekonečne ľúbi. Srdce, duša túži za ňou, celá bytnosť ho núti, aby vyskočil, hodil sa pred ňou na kolená, vylial jej city svojho srdca, prosil zmilovanie, odpustenie, že na ňu zabudol, poblúdil. Aby ju prosil, aby zas bola jeho, nie malá priateľka, nie štítenica, ale kráľovná, vladárka, neobmedzená pani…“ /5
Jeho vzťah ku Katici postupne prerástol do takého štádia, že s ňou ostával len pre priblíženie sa težakom, ale keď Katica medzi svojimi rozprávala aký je Niko lakomý, že jej nekúpi žiadny darček a podobne, opúšťa ho aj tento posledný dobrý úmysel.
Keď na oslave vidí vedľa seba Katicu v najlacnejších šatách a Doricu v tom najlepšom, všetky jej slušné a dobré mravy, konečne si uvedomí, že Dorica je preňho to pravé.
,,No seberovné nikdy ony nebudú! Až teraz vidieť, čo znamená rod, pôvod, výchova..“ /6
            Aj keď ku Katici už nič necítil, stále ho trápilo, že mu nemôže odpustiť stratu cti a mena.            ,, Nikdy si neodpustím, že som tak ďaleko zabŕdol. Uvalil som do hanby seba a nadovšetko ju.. Tento hnusný fľak ostane navždy na mne. Bude ma páliť, hrýzť sťa rana raková.“ /7
            Katicino odpustenie ho nakoniec úprimne poteší a so spokojnosťou sa necháva unášať láskou k Dorici.
Katica Beracová
Krásne mladé dievča, rok bola v službe v meste, ktoré ju zmenilo na nepoznanie. Zo skromného dievčaťa sa stala pyšná prefíkaná žena. Sama dokonca začína odsudzovať svojich sedliakov, myslí si, že už im nie je hodná, začína vyhľadávať vyššiu spoločnosť- šorov. Jej prioritou nie je vnútro osobnosti, ale sa sústreďuje na materiálne zabezpečenie, bohatstvo, šperky, za čo ju jej otec karhá.
,,Nepozeraj ty nikdy, aký je tanier. Hlavná vec nie je, aký je, ale čo je na ňom.”/8
Dokonca sa začína vysmievať zo snúbenca jej staršej sestry Matije, ktorý je usilovným murárom.
Nechápe ako sa môžu ľudia len tak zabávať, na obyčajnej dedinskej tancovačke.            ,,Ako môžu takto-ako len môžu!“ trápi sa Katica nad ich malými nárokmi. Vidí sa jej, že predtým takto nebývalo. Vidieť, ľudia upadli, zosuroveli, zdiveli, odkedy nebola doma.“ /9
Jediný kto mal moc aspoň trocha skrotiť, bol Mate. Jedine jeho slová mali moc Katicu trocha skrotiť, vrátiť jej telo aj dušu do reality.
Jemné tkanivo snenia, ktoré jej omotalo dušu a myseľ, roztrhalo sa. Skočila zas pred ňu skutočnosť, holá, nahá ukrutná. Zaplakala by, vykríkla od bôľa, lebo nieto výhľadu, nieto nádeje: načim sa vrátiť z ríše kvetov a snov v púšť skutočnosti, zarastenú bodľačím a tŕním. Z výšavy, kam sa povzniesla, zostúpiť do nížin a vmiešať sa do húfu ľudí mladých, nízkych. /10
Pred odchodom mala veľmi rada Paška Bobicu.
            ,,Zasiahol mocne do jej života, spoprevracal všetko v duší čím hore, tým dolu. Naplnil ju netušenými mysľami, rozbúril v srdci nové, neznáme city.“/11
Ale po návrate nevie, čo ju na ňom mohla priťahovať,  sprotivila sa jej jeho obyčajnosť, bezvýznamnosť. Po príchode na panský ples sa stala centrom pozornosti, čo jej nesmierne ulichotilo, keď sa o ňu začal zaujímať Niko, bola šťastím bez seba. Zo začiatku si síce nebola istá pravdivosťou jeho slov a citov, ale túžba po moci zaúraduje a Katica prijíma jeho ponuku na sobáš.
            ,,Tu je naostatok príležitosť, a to aká! Uskutočniť sny, dosiahnuť všetky túžby. Kedy sa naskytne druhá, skvelejšia a priaznivejšia? A ak sa chce vyšvihnúť, nemožno bez rizika; musí sa odvážiť, čo by sa neodvážila: veď len tak sa dá dosiahnuť, za čím duša túži…“/12            Katica je najprv veľmi rada, že bude mať meno a česť, bude paňou na sedliackom dvore, bude môcť rozkazovať.
            ,, Z nízkeho, skromného domku prejde do nádherného paláca. Bude rozkazovať celému mestu- každý sa jej bude koriť.“ /13
            Jej láska k nemu je zo začiatku bezbrehá, ale postupne si uvedomuje, že bez rodu, mena, riadnej výchovy či zvykov nie je schopná stáť celý život po Nikovom boku a spolunažívať s ním v zemianskych podmienkach, práve naopak, práve po príchode Dorice domov z kláštora a Nikovej reakcie na ňu jej pomaly dochádza, že Niko naozaj miluje ju, ktorá je ho aj hodná. Najprv naňho zatrpkne, dlhú dobu si spolu nevedia nájsť spoločnú reč, nevie mu odpustiť, že práve vďaka nemu stratila meno aj česť. Až pri Mateho smrteľnej posteli sa s Nikom zmieri a príjme Paškovu ponuku na sobáš, vtedy si uvedomí, že ho naozaj milovala celú tú dobu.
Mate Berac           
Mate už od mlada pracoval na lodi pre kapitána Dubčića, Katicinho nebohého otca, neskôr prešiel na pevninu, kde pracoval vo viniciach. Jeho pán bol s jeho službami vždy spokojný. Za zarobené peniaze si Mate postavil dom, ktorý stále zveľaďoval. Svojou húževnatou prácou majetkom predčil aj svojich dvoch starších bratov.            Mate predbehol v blahobyte i oboch starších bratov, predbehol mnohých druhých težakov, ktorí mali plné sudy, keď sa on ešte pri klčovaní a vysádzaní potil. /14
            Oženil sa s Jerou, ktorá však mala neskôr podobné črty ako Katica, majú spolu dve dcéry a jedného syna, bývajú spolu v jednom dome, kde sa prejavuje Mateho zásadovitosť. Je typ veľmi múdreho muža, o čom svedčí fakt, že dokáže rázne riešiť všetky problémy, ktoré sa vyskytnú.       ,,Hovoríš ako kniha,” usmiala sa ona, ,,nie darmo si Pretúr.” /15
       Aj keď je veľmi múdry, jeho zvyky a tradície sa musia dodržiavať, vyžaduje si doma totálny rešpekt.
       ,,Dom je môj a všetko je moje: poriadok je u nás raz taký, kto je v mojom dome bude slúchať mňa.” /16
       Celá jeho rodina a okolie vie, že má väčšinou pravdu a robí to pre nich, preto mu neodporujú.       Jeho deti ho tešia, je hrdý na Matiju pre jej pracovitosť, ale nepáči sa mu Katicina nadutosť.
       ,,Gazdovlivosť je prvá cnosť gazdinej. Nuž i obliekať sa treba – ja nehaním, božechráň. Ale sklíčka, zrkadlá, handričky: to je márnosť. Hlúpi uverí, to pravda, ale aký ti z toho úžitok? A múdry ťa vysmeje…”  /17
       Aj napriek jej tvrdohlavej povahe sa ju snaží pripraviť na budúcnosť
       ,,Potom si ešte zachovaj, že krása je kvet, ktorý najľahšie vädne. Ale to sú veci, ktoré si ty nerada vštepuješ do hlavy. Miesto toho, ako vidím, zaujala ťa márnosť: parády, chvast, oslepovanie druhých. Čo ako, tvoji páni sa mi nevidia, lebo ťa nenaúčajú. Alebo je hlava prázdna a nič sa nechce vmestiť do nej: dosť na tom, nevypínaj sa, dievča! I tekvica pláva na mori, lebo je zdnuky prázdna. To si zachovaj!” /18       Nemárád, keď mu niekto hovorí do jeho poučovania.       ,,Keď otec karhá a hreší, mať nesmie hladiť!” riekol Mate prísne. ,,Dolu tú ruku!” /19
       Vďaka jeho pracovitosti sa dostal do priazne aj samotných težakov.
       „Vyznačenie veru nemalé, keď náčelník ponúkne težaka zo svojho pohára! No Mate je privyknutý na také zdvorilosti. Jeho si váži každý ako súceho težaka, v ktorého rukách zem poskočí zaraz v cene, lebo zná s ňou ako svedčí narábať. I zaliečajú sa mu statkári, aby prijal od nich zeme pod svoju motyku, i druhým težakom stavajú jeho za príklad.“  /20       Ale on sám sa k nim vždy správal úctivo. Bol hrdý na to, že je sedliak.
 Vždy býval vľúdny, zdvorilý, s náterom istej srdečnosti, hoci sa nikdy neplazil ani nepodkladal. /20
Najväčšiu starosť mu robí Katica a jej tvrdohlavosť, je si vedomí, že ak nezmení svoje správanie a povahu, v živote to ďaleko nedotiahne. Keď sa dozvie o blížiacej sa svadbe Nika a Katice, je veľmi nešťastný. Nemôže uveriť, že sa dobrá výchova, ktorú Katici odmalička vštepoval, neujala a jeho dcéra sa sama rozhodla pre život v trápení. Veľmi sa trápi a má strach z chvíle, keď pána prestane zabávať pletka s težačkou a Katice ostane sama, zahanbená a potupená. Dobre vie, že mladý statkár nemôže úprimne ľúbiť obyčajnú sedliačku.       ,,Aká môže byť láska medzi pánom a sedliačkou? Vieme, aká býva obyčajne… zblčí, a zostáva sklamanie, hanba a potupa. Dievka má zničenú budúcnosť, a on sa zabáva Ďalej, ako nič…” /21
Matemu sa rútia sny o šťastí Katice. Ani na smrteľnej posteli ho nepopustí myšlienka o živote a budúcnosti dcéry. Spokojne umiera až keď si je istý, že Paško Bobica bude verne stáť po Katicinom boku.
Šora Anzula Dubčićová
       Anzula má svoje korene v urodzenej statkárskej rodine. Vydala sa za muža s težackým pôvodom, Luku Dubčića, ktorý vlastnil množstvo polí, viníc a zaoberal sa aj námorníctvom. Anzula však nikdy neoľutovala, že jej manžel je težak.
       ,,Čo ti prospeje rod, keď sme sa nevydali do famílie? I nebožký bol rodu težackého, a čo preto? Ja ver` nebanujem. Človek bol statočný, a potom všetci sme kresťania, chvalabohu.” /22
       Šora Anzula mala s jej manželom jej jedno dieťa, Nika, a keďže jej manžel veľmi skoro zomrel a ona po ňom zdedila všetky majetky a ostala na nej aj výchova syna, na smútok nemala veľa času, pretože sa musela začať starať o statok a aj syna. Zo začiatku pre ňu nebolo jednoduché rozkazovať iným, ale postupne si zvykla, so svojimi poddanými mala veľmi dobrý vzťah, navzájom sa mali v úcte aj pre jej pracovitosť. Netešia ju však až tak vysoké výnosy a získané peniaze, ale najväčší pôžitok má z toho, že môže nasýtiť sedliacke rodiny, ktoré k nej prichádzajú s prázdnymi dlaňami.
       ,,Predsa len pekná vec byť statkárom! Cez tvoje ruky rozlieva sa bohatstvo a šťastie medzi svet. Boh si vybral teba, aby tvojou rukou sypal hladným deťom svoje štedré dary…” /23       Aj napriek veľkému množstvu práce nezabúda na výchovu svojho syna, dáva mu len tú najlepšiu školu. Za manželku pre neho vybrala jej krstnú dcéru, Doricu Zorkoćovú, ktorú poslala do kláštora, do ktorého chodila aj ona, aby sa tam naučila len tým najlepším zvyklostiam a mohla byť Nikovou ženou.
       Vybrala mu pred rokmi dievča milé, krotké – z dobrej rodiny. Doricu Zorkovićovú. Drží ju v ústave, tom istom, kde sa ona odchovala, pod záštitou pobožných mníšok. Tešila sa od rokov, ako mu ju predvedie, peknú, sviežu, a položí jej ruku do ruky jeho a vovedie do svojho domu… /24       Keď sa jej Niko zverí s láskou ku Katici, je z neho veľmi nešťastná, snaží sa ho od tohto úmyslu odhovoriť, ale Niko, ktorý k nej má úctu a poslúcha jej rady, sa tento raz rozhodne podľa svojho uváženia, z čoho je Anzula veľmi smutná, pretože si myslí, že jej snaha o Doricu ako nevestu je už márna.
,,Drž sa rozumu, a nie slepej náruživosti, lebo” – tu sa nahla bližšie k nemu a pozrela mu svojím prenikavým okom rovno do oči – ,,tu nejde o ľahké, smiešne dobrodružstvo: tu je hra, môj syn, o šťastie života… To maj pred očami!” /25
Ale nakoniec sa rozhodne nechať Nikovi slobodnú ruku, zmierila sa s jeho rozhodnutím, ale má jedinú podmienku, aby so sobášom počkali jeden rok, nech sa ukáže či je ich láska naozaj tak silná.
Anzulino dobré srdce sa zmieri s nevestou ako Katicou a snaží sa , aby sa nastávajúca jeho syna cítila v nových spoločenských kruhoch čo najpríjemnejšie.
Paško Bobica
Paško je obyčajný chlapec z chudobnej sedliackej rodiny. Jeho vzťah ku Katici je veľmi silný. Miluje ju z celého srdca a verí, že ich láska vydrží aj ten rok, čo bude Katica v službe. Robí si plány, že si ju po jej návrate vezme za ženu a odvedie si ju do svojho domu, kde ju bude po zvyšok života verne a oddane ľúbiť. Jeho úprimné city však Katici po návrate zo služby už nestačia. Paška veľmi raní pýcha a nadutosť dievčiny, ktorú on kedysi miloval práve pre jej čistotu a jednoduchosť. Uvedomuje si, že Katica natoľko spyšnela, že odsudzuje nielen všetkých sedliakov, ale aj jeho, ktorému ešte nedávno vrúcne vyznávala lásku.       ,,Princezná!” skríkol Paško a na čele mu naskočila žila. ,,Nechutia ti naše zábavy – čo? Težaci sme ti sprostí? Čvarga, háveď – či je tak?” Pobledla, že tak razom uhádol jej myšlienky. On hľadí na ňu srdito, a pristúpiac k nej, vraví tlmeným hlasom, ktorý sa trasie od hnevu: ,,Naše zábavy sú vám prisprosté – či je tak siňorina? Vidím ja dobre, čo si myslí vyparádená trasoritka! Pomaly – pomaly: doskáčeš!” /26       Po tom ako prvý krát videl Nika a Katicu sa cítil podvedený a ponížený, všetku vinu dáva Nikovi, jeden večer to nezvládne psychicky a nahovorí kamarátov, aby šli do zamilovaného páru hádzať kamene.       Aj keď sa mu situácia zdala neúnosná, po porade so Zandomem v ňom svietilo svetielko nádeje. Zandome mu totiž poradil, aby šiel do mesta na zárobky, pretože si mysleli, že sa vráti s majetkom či mestskými zvykmi a stane sa pre Katicu príťažlivejším. V kútiku duše dúfa, že sa ich vzťah počas jeho služby v meste rozpadne a on bude mať voľnú cestu k jeho milovanej Katici.
Nakoniec, keď privolila, že si ho zoberie, všetko jej odpustil a zobral si ju za  ženu.
Zandome
Zandome je pokladaný za Nikovho najlepšieho a zároveň jediného priateľa. V mladosti spolu zažili mnoho mladíckych dobrodružstiev, zatiaľ čo Niko „dospel“ a už by to nezopakoval, Zandome je schopný čohokoľvek aj teraz. Je veľkým odborníkom na ženy aj napriek paradoxu, že so svojou ženou nikdy nemal dobrý vzťah.
Zandomeho jediným cieľom je získať a rozmnožiť svoj majetok a peniaze.
Neustále špekuluje nad obchodmi a s odhodlaním sa pri každej príležitosti púšťa do podnikania. Predáva víno so svojich viníc a je presvedčený, že je to víno najlepšie a najkvalitnejšie v celej Dalmácii. Neexistuje žiadna vec, ktorá by Zandomeho zarazila a on by sa nevedel postaviť na nohy. S každým problémom si vie poradiť, pretože je šikovný, múdry a vie, ako sa zachovať v akejkoľvek situácii.            V živote neraz potkol sa o čudné problémy, ale nikdy sa neprevrhol. Jeho čulý duch zakaždým našiel východ… Koľko ráz si už míval, že musí v afére nechať čižmy i nohy: keď mu znezrady blysla v hlave iskra, a on vytiahol nohy i topánky. V lavírovaní, obchádzaní, vyhýbaní je on majster – majster, akého ľahko nenájdeš ani v našom meste. I nepoddajné charaktery vie on okrútiť okolo prsta. /27
            Zandome je vďaka jeho vzťahu k obchodu a peniazom považovaný za predstaviteľa novej vrstvy- kapitalistu.