Realizmus v slovenskej literatúre (1880 – 1918)

September 10th, 2010

     Hoci sa vznik a rozvoj realizmu v dejinách slovenskej literatúry v porovnaní s viacerými európskymi literatúrami oneskoril takmer o polstoročie ,znamenal výrazný vývinový pokrok. Najvýznamnejší autori sa usilovali o priame zobrazenie skutočnosti ,preto dávali prednosť súčasnej tematike ,pričom neobchádzali ani konflikty vnútri národnej spoločnosti. Čoraz viac a v širšej miere sa témou literatúry stával slovenský ľud ,jeho kultúrny a spoločenský život.      Slovenská realistická literatúra vznikla ako výraz tvorivej orientácie novej generácie, ktorej príslušníci vyrastali v kultúrnom ovzduší matičného obdobia. Ich umelecké ideály sa upínali k vedúcim zjavom domácej literárnej tradície i k hodnotám európskej poézie, ktoré prijímali ako stelesnenie myšlienok ,, slobody a voľnosti‘‘ (G.G.Byron, V.Hugo, H.Heine). Sociálna problematika v realistických dielach postupom času celkom zatlačila národnú otázku. Napríklad Martin Kukučín národnú ideu pokladal za ideu demokratickú, v strede jeho záujmu je roľníctvo, kým zemianstvo podľa jeho názoru v modernej spoločnosti dohralo svoju úlohu. Umelecky najpresvedčivejším vystúpením proti nereálnym predstavám o návrate zemianstva ako vedúcej sily do národného organizmu je Hviezdoslavova Hájnikova žena. V Kukučínovom diele postupne klesá sila patriarchálneho roľníctva a dedina sa začína spoločensky členiť na bohatých a chudobných.      Na začiatku tejto novej cesty je literárny almanach (zborník prác) mladých autorov Napred(1871) ktorý zostavil P.O.Hviezdoslav a Koloman Banšell. Keďže si autori v niektorých príspevkoch dovolili viac, než pripúšťali ,,otcovia národa‘‘, vyslúžili si od nich jednoznačné kritické zamietnutie. Dotýkalo sa ich úsilia o slobodu prejavu všetkých stránok osobnosti, demokratizmu v cítení a myslení mladých, ich túžby po tematickej pestrosti a veršovanej novosti.      A tak generačná výmena sa odohrala – už bez názorových napätí – na prelome 70. – 80. rokov. Sprevádzali ju zánik časopisu Orol (1880), ktorý bol literárnym časopisom štúrovskej generácie, a vznik nového časopisu, presnejšie obnovenie Slovenských pohľadov(1881), ktorých vedenie vzali do rúk predstavitelia nastupujúcej generácie (S.H.Vajanský a J.Škultéty)